Svedectvá účastníkov
Je to už rok, co jsem se vrátila z Holy days. A také rok, co se mi změnil život. Pán vyslyšel mou prosbu a uzdravil mě. Vyvedl mě z depresí, beznaděje, dal mi nová přátelství, odvahu dělat nové věci, touhu něco dělat pro mé spolusestry. Otevřel mi úplně novou cestu, cestu plnou překvapení a dobrodružství. Obnáší to ale také stále hledání, nevyřešily se všechny mé problémy, ale teď už vím, že jsem milovaná, opravdu milovaná a mám v Jeho náručí své pevné místo. Vím, že nejsem a už nikdy nebudu sama. Díky všem, kteří se nechali vést Duchem a byli tam pro nás!
Sr. Anežka
Tušil jsem správně, že dlouho plánovaná účast na HolyDays přinese uvolnění napětí spojeného s tíhou neustálé odpovědnosti ležící na mých kněžských ramenou. Jsem moc rád, že jsem od církve dostal těchto několik týdnů času ke klidné reflexi s promyšleným programem a odborným doprovázením. Ve společenství zasvěcených mužů i žen jsem prožíval radost z upřímného lidského zájmu o moji osobu a její příběh. Vrátil jsem se domů s touhou rozvíjet se v oblastech, které jsem dříve z různých důvodů zanedbával. Vím s jistotou, že tento svatý čas uzdravujících doteků Božího Srdce šel na hlubinu a jako kvas v těstě teprve ukáže celou svou sílu. Deo gratias.
P. Tomáš Klíč, arcidiecéze olomoucká (CZ)
Slúžim ako nemocničný kaplán v rehoľnej komunite. Mojim prvým krokom bolo pravé to, aby som sa vedel rozhodnúť a vedieť zanechať aspoň na čas všetko doležíte a mat odvahu aj po ročnom odklade kurzu z organizačných dôvodov a uchádzať o miesto v spoločnom programe. Vzácny bol pre mňa čas medzi úprimnými bratmi, ktorí mali ochotu podeliť sa s osobnou cestou Božieho povolania v tých krásnych, ale aj ťažších momentoch svojej životnej cesty. V týždni uzdravujúcej cesty života mi Pán dával spoznávať samého seba, a učiť sa čítať moju knihu života na ceste k pochopeniu samého seba a k osobnému zmiereniu a odpusteniu. Záverečný čas individuálnych duchovných cvičení mi otváral slovo Božieho slova ako živú Božiu prítomnosť v mojom povolaní. Ďakujem Bohu a všetkým vám spolubojovníkom a priateľom, za príležitosť kráčať a rásť spolu, a všetkým vám ktorí už dlhé roky ste vložili vaše talenty pre naše spoločné dobro a rast.
brat Gabriel
Čas HolyDays byl nádherný i náročný zároveň. Byla to možnost odpočinout si od běžných starostí, zakusit starostlivost širšího týmu doprovázejicích, krásu nově vytvářeného společenství nás účastnic… ale také čas, kdy jsem se znovu dotýkala křehkosti a zranitelnosti své i druhých. S pomocí doprovázejících a Pána jsem se učila porozumět svým emocím a reakcím, znovu odpustit, jít dál… s tím, že už nejsem dítě, které potřebuje svou hodnotu hledat v tom, jestli mě přijmou druzí lidé, ale v pohledu Ježíše. Jeho chci následovat a stávat se mu podobnou, učit se milovat Boha a lidí jako On. Zvláště v tichých chvílích před otevřeným svatostánkem, ale i při procházkách v okolní krásné přírodě, jsem se s Ježíšem nově setkala jako s vtěleným Bohem, který přijal naše lidství a zná emoce, nepochopení, osamělost, ztráty … strach z utrpení a smrti, ale ve všem je spojen s Otcem. Velmi děkuji mému společenství, že mě sem vyslalo, s. Martě, o. Andrejovi a ostatním z týmu za stálou ochotu naslouchat a být zprostředkovateli Boží láskyplné péče o nás, a drahým spoluúčastnícim, že měsíčním programem to neskončilo, ale že se můžeme i on-line dále podporovat…
Sr. Jana
Som salezián kňaz. Pätnásť rokov som misionárom v Azerbajdžane. Programu Holy Days som sa zúčastnil v roku 2021. Vtedy som mal 56 rokov a dlhší čas som prežíval fyzickú i psychickú únavu. Provinciálny predstavený i jeden blízky spolubrat mi poradili zúčastniť sa programu. Bál som sa, či tam nebude nejaká manipulácia. Počas celého programu ma milo prekvapovala srdečná otvorenosť zo strany vedúcich a personálu domu, i dobré vzťahy medzi účastníkmi. Prežívali sme spolu chvíle oddychu i zdieľania. Veľmi ma oslovila cesta vnútorného uzdravenia i duchovné cvičenia v samote. Jedno aj druhé som si zopakoval aj neskôr. Doteraz pokračujem v prežívní Božieho detinstva, ktoré som viac uvedomil a touto skúsenosťou sa delím i s druhými. V moslimskom prostredí jednoducho svedčím o láskyplnom Otcovom náručí.
Vladimír Baxa, SDB
Programu HolyDays som sa zúčastnila v jubilejný rok 2025. Prijala som túto mesačnú skúsenosť s otvorenosťou a dnes som za ňu nesmierne vďačná. Celý program je veľmi láskavo a vnímavo zostavený a sprevádzaný odborníkmi, ktorí tiež zaručujú diskrétne a bezpečné prostredie pre hlboké zdieľania. Workshopy a prednášky boli pre mňa veľmi inšpirujúce a povzbudzujúce. Predstavila som si moje prežívanie sviatočného dňa, intenzívne sa snažím hľadať v mojom zasvätenom živote rovnováhu medzi modlitbou, službou a vzťahmi, s pomocou odporúčaného odborníka pracujem na odbúravaní stresu a prinášaní „zelenej farby,“ do môjho života. Zažila som postupne sa prepájajúce a silnejúce puto spoločenstva, ktoré sa snaží byť si vzájomnou oporou dodnes. Sestra Marti a otec Andrej mi pomohli definovať nesprávne nastavenia hradby, ktoré som si v detstve vytvorila a tiež s ich pomocou som prišla ku riešeniu. Vnímam pred sebou novú cestu, ktorá sa mi cez HolyDays otvorila…. cesta uzdravenia, seba prijatia, rovnováhy v telesnej, duchovnej aj v psychickej oblasti. Ďakujem a vrelo odporúčam všetkým… nielen unavených a vyhoreným sestrám a bratom.
Dadi
Marta
Oddýchol som si, lebo som stretol seba samého… Nebol som tlačený povinnosťami a neskrýval som sa za ne. Začal som vnímať, že emócie o mne niečo komunikujú. Nový pohľad (oslobodenie) na moje slabosti a zlyhanie. Možnosť – plaváreň a masáž. Divadlo + rozhovor s hercom Jánom Gallovičom, rybačka vo Váhu, výlety v okolí, filmové večery, nové objavy – gitara a kreslenie. Na konci programu sa cítim telesne oddýchnutý, kreatívne „využitý“, mohol som robiť obľúbené veci, ale aj tie nové. Objavujem spôsob, ako predchádzať prílišnej únave a znechuteniu. Cítim novú silu v oblasti čistoty a identity, modlitbe a pastorácii. Nové nadšenie, zmierenie so sebou a odpustenie sebe aj iným.
účastník HolyDays
V čase, keď som sa cítila vyčerpaná po každej stránke, hľadajúc pomoc, prišla ponuka z provincie zúčastniť sa programu HolyDays, ktorú som prijala ako hodené záchranné koleso, aj keď som nevedela, čo ma čaká a či ma vôbec zoberú, keďže záujem bol veľký. Počula som o tomto programe z rozprávania asi rok pred tým od sestry z inej rehole. Pre mňa to bol veľmi požehnaný, nádherný čas s Bohom so sebou aj s druhými, aj keď nie vždy ľahký… hlavne čas zostúpenia hlbšie do svojho vnútra a bolesti, kde som sa cítila ako na tenkom ľade a cudzo sama sebe a dokonca aj Bohu. Čas ticha, modlitby, nádherného spoločenstva, radosti, obrovského priestoru slobody, ktorú som si ja nedokázala či nevedela dopriať a žiť, tam som sa v nej mohla kúpať. No priznávam, že som s ňou na začiatku ani nevedela nakladať bez nejakých vnútorných napätí. Bol to pre mňa darovaný čas prijatia, lásky, oddychu, so všetkým, čo k tomu patrí, ale aj práce na sebe, spoznávanie seba cez rôzne prednášky, aktivity, rozhovory, DC… Som vďačná za všetkých ľudí, ktorých mi Boh poslal v tom čase. S niektorými kráčame dokonca aj po skončení programu HolyDays. Boh je ten, ktorý kráča so mnou spolu s bratmi a sestrami, a verte, že všetko čo bolo ponúknuté zo strany zodpovedných za program HolyDays, bolo to veľmi dobre nastavené a potrebné. Buďte otvorení, stojí to za to, Boh mocne konal a koná, lebo proces premeny pokračuje aj po skončení HolyDays.
Sr. Jana
účastník HolyDays
Uvedomil som si svoje kňazstvo. Za 20 rokov rehoľného života som bol stále pripravený nájsť svoj vnútorný pokoj. Za 4 roky kňazstva som to našiel tu na Lukovom dvore. Mojich päť slov k programu: spoločenstvo, srdce, sloboda, kameň, zdieľanie. Oddýchol som si a bol som v spoločenstve, ktoré hľadá lásku Boha a pomáha si navzájom na ceste. Cítim novú silu v modlitbe; radosti v znovuuvedomení si „byť Božím synom“; v túžbe po vernosti Bohu a nechaní sa prekvapiť Jeho veľkodušnosťou.
účastník HolyDays
Uvedomil som si, že mám hodnotu už iba preto, že som; …, že keď som spadol a nevedel si sám pomôcť, Pán sa postaral a stará; …, že je dôležité naučiť sa postup ako správne odpúšťať a nechať to byť, vystaviť sa uzdraveniu. Uvedomil som si, že moja sebahodnota nezávisí od môjho konania, zlyhania, svätosti. Potreba nastaviť si hranice, upraviť si očakávania od druhých – netlačiť na nich. Mať postoj obdarovania, nie veľkých očakávaní, stále začínať odznova, nenamýšľať si.
účastník HolyDays
Niektoré príbehy si vyžadujú viac priestoru ... Nechajte sa inšpirovať
Počuli ste už o Holy-days? Je to program pre sestry, ktorý beží od roku 2022 v Bacúrove pri Zvolene. Ide o mesačný program, počas ktorého sa sestra zastaví, odíde z bežného fungovania života a má možnosť dobiť baterky po každej stránke. Je istou formou sabatikalu, čiže nájdenia balancu vo svojom živote.
Vzhľadom na isté životné okolnosti sa mi vytvoril časový priestor a mala som možnosť zúčastniť sa tohto programu. Úprimne, ani som veľmi netušila, o čo ide, ale o to väčšie prekvapenia som zažívala. Moje nastavenie bolo, že chcem byť otvorená pre všetko, čo to ponúkne a bolo toho dosť.
Je určený pre sestry od 37 – 60 rokov v bežnom i v „hraničnom“ prežívaní svojho zasvätenia sa Pánovi. Bol to pre mňa silný a milostivý čas. Hoci som tam išla s tým, že nepotrebujem nič špeciálne riešiť, pri hlbšom pozretí sa do seba som objavila, že Pán ma chce posunúť.
Kde – čo sa mi pootváralo v mojom vnútri. Zároveň som v tom vnímala Pána výraznejšie a zreteľnejšie. Najskôr sme sa snažili spomaliť a stretnúť so sebou a druhými. Potom sa pozrieť na niektoré udalosti nášho života, čo nám chcú povedať. Následne boli nejaké prednášky a diskusie na rozvoj nášho zasvätenia a záver sme ukončili duchovnými cvičeniami, kde sa to všetko chcelo integrovať a stretnúť so sebou a ešte špeciálnejšie s Bohom. Boh mi hovoril hlasno…tento silný koncentrát by však nebolo možné ani múdre zhltnúť na 1 posedenie či víkend, preto je dobré, že trvá celý mesiac. Aj preto je zaujímavo vyskladaný čas tohto programu. Po hutných častiach sú zaradené momenty na odľahčenie a vyvetranie hlavy – pohyb, príroda, hostia…
Silu ticha v stretnutí sa so sebou dopĺňa sila spoločenstva
Skúsenosť, ktorú tento program ponúka, nezažijeme cez podcast či podnetnú prednášku na nete. Naše srdce sa hocikde zatúla, a preto potrebuje návrat k pravému Zdroju. Obrátiť sa k Pánovi, aby naše tváre mohli nanovo zažiariť. Chce to zanechať komfortnú zónu, odvahu vstúpiť do istých procesov a nechať sa tým previesť Pánom, ustáť vnútorne otázky i pravdu o sebe….No potom môže prísť jasnejší pohľad, srdce, ktoré viac a čistejšie miluje Pána i druhých a radosť, ktorá nemá nič s tým, ktorú ponúka dnešný svet.
Program je pod taktovkou katolíckeho kňaza Andreja Darma a sociálnej sestry Marty Andraščíkovej. V koreňoch nesie rukopis už zosnulého Jožka Hegglina a počas mesiaca býva doplnený rôznymi hosťami – externistami. Info ponúkne i webová stránka – www.holydays.sk
Wellness pre dušu, ducha i telo je kvalitným časom, ktorý môže pomôcť každej zasvätenej si nanovo odpovedať – Kto som? Kam idem? Čo naozaj chcem? Užitočnosť tohto programu sa vráti v novej vnútornej sile. Nanovo sa nechať spoznať v Bohu, zapáliť si ním srdce ma pozýva do úplne inej úrovne vzťahu s ním, než ktorú som doteraz žila. Odporúčam a dávam 10 z 10.
Sr. Viera Antalíková, FMA
Volám sa Miloslav, dvanásty rok som rehoľným kňazom. Niekoľko rokov som pôsobil v malej komunite ako vikár predstaveného a pred vyše dvoma rokmi som sa stal predstaveným tejto komunity, ktorá mala vo svojom repertoári pastoračnej činnosti ľudové misie, viedli sme duchovné obnovy a zároveň sme technicky zabezpečovali rôzne duchovné akcie v našom exercičnom dome. Taktiež sme pomáhali vo farnosti, do ktorej patrila naša komunita.
Posledné obdobie (aj pred pandémiou korony) som bol veľmi vyťažený a cítil som sa byť väčšmi manažérom, než rehoľným kňazom. Primerané prerozdelenie kompetencií v našej komunite zlyhalo a mnoho činnosti ma tak pohltilo, že som zameral celú svoju pozornosť na fungovanie exercičného domu, aby sme mohli predovšetkým finančne udržať jeho funkčnosť. Čas na osobnú, ale i komunitnú modlitbu sa z mojej strany minimalizoval a načerpávanie v duchovnej oblasti som úplne zredukoval.
Hoci som vnímal, ako sa Pán o nás stará, predsa moja dôvera v jeho prozreteľnosť nebola úplne zrelá. Každá moja osobná pracovná činnosť a zároveň „spoločná“ nečinnosť komunity ma začala postupne psychicky a emocionálne vyčerpávať. Môj povestný humor začal miznúť a postupne ho nahrádzali negatívne emócie, frustrácia z vykonanej práce, pocit nepochopenia medzi spolubratmi, pocit odmietnutia a neprijatia. V noci som nevedel spať. V duchovnom prežívaní som vnímal, že som úplne vyčerpaný ako „prázdna nádoba“ a nemám čo duchovné odovzdať predovšetkým mladým ľuďom.
Doľahla na mňa celková únava a nič ma nevedelo „reštartovať“. Dokonca ani dvojtýždenná dovolenka pri mori spojená s pobytom na pútnickom mieste Medžugorie (ktorá ma vždy posilnila) ma tento rok nenadchla a po jej ukončení som sa vrátil do komunity úplne psychicky vyčerpaný. Po návrate som intenzívnejšie vnímal, že sa so mnou niečo deje a nie je to v poriadku. Akosi som tušil, že mám príznaky vyhorenia a zároveň krízy stredného veku, ale nechcel som si ich ešte pripustiť. O pár dní nato som sa stretol so starším spolubratom, ktorý ma povzbudil, aby som začal riešiť to, čo prežívam. Keď som oznámil svojmu provinciálnemu predstavenému, že som v „kríze“ a potrebujem opäť nájsť svoje miesto v rehoľnom živote, hneď mi ponúkol mesačný kurz pod názvom „Holy-days“, ktorý sa mal začať o pár týždňov v Nitre – Lukovom dvore pod vedením tímu o. Andreja Darma, sestry Marty Andraščíkovej a o. Juraja Musila.
Keďže som už vnímal, že potrebujem silný reštart, hneď som prijal výzvu nášho provinciála a začali sme vybavovať formality. Nástup bol v pondelok 4. októbra 2021. Prvé stretnutie večer sa nieslo vo veľmi silnom priateľskom duchu, kde sme hneď všetci účastníci vnímali prijatie od našich lektorov. Prvý týždeň sme vstupovali do kurzu miernym tempom, tak, aby sme boli schopní vnímať predovšetkým to, čo sa deje v našom vnútri. Pre mňa bola oslovujúca hneď prvá prednáška, v ktorej nám lektori vysvetlili „etapy ľudského života“. To, čo popisovali na tabuli, bolo ako cez kopirák s tým, čo som za posledné obdobie zažíval. Z časti som to vedel zadefinovať, ale strácali sa mi hlbšie súvislosti. Po danej prednáške som si bol istý, že som na správnom mieste a že mi Boh pripravuje niečo nové.
Celý program bol koncipovaný tak, aby zahŕňal rozvoj v psychickej, duchovnej, ale i telesnej rovine. Dopoludnia bol intenzívnejší čas, v ktorom sa striedali prednášky, svedectvá, osobné rozhovory. Na poludnie sme slávili spoločne svätú omšu. Popoludní sme mali zväčša voľný čas. Každý z nás ho využíval rôzne, niekto oddychoval, iný bol športovať alebo ďalší sa len tak prechádzal po okolí a pod. Večer sme mali hodinovú eucharistickú adoráciu. Po nej, už ako nám vyšlo, sme si spoločne pozreli epizódu z aktuálneho seriálu o Ježišovi pod názvom The Chosen. Pre mňa osobne to bol jeden z najkrajších okamihov na záver dňa. To, čo som prežíval počas adorácie, spolu s tým, čo sme vnímali počas sledovania epizódy a čo som zažil počas dňa, ma napĺňalo pri vzájomnom zdieľaní novými výzvami v duchovnom prežívaní.
Počas druhého týždňa kurzu sme vstupovali viac do svojho vnútra a snažili sa pracovať so svojimi emóciami. Musím skonštatovať, že vnímať svoje pocity, snažiť sa ich pomenovať, pracovať s nimi, spracovávať ich a následne odovzdávať svoju „nemohúcnosť“ na uzdravenie Bohu bolo veľmi náročné. Počas tohto týždňa som si uvedomil, ako som si často v minulosti nevšímal svoje emócie a nepracoval s nimi. A taktiež aký to malo negatívny dopad na môj duchovný a osobnostný rast. Trápil som sa s niečím, čo bolo ukryté v mojom vnútri, nevedel som to pomenovať, a teda následne ani analyzovať. A všetka tá frustrácia, psychická i emocionálna vyčerpanosť ma zväzovala a robila otrokom vo vlastnom tele. Po týždennom zápase so sebou samým sa síce hneď všetko v mojom vnútri nevyriešilo, ale aspoň som zistil, aké je potrebné pracovať s vlastnými emóciami, ktoré nás pomocou Božej milosti vedú k vnútornej slobode.
Tretí týždeň zamerali lektori našu pozornosť na uvedomenie si vlastnej sexuality a daru zasvätenia, ktorý sme prijali od Pána, a uskutočňujeme ho pomocou celibátu alebo žitím rehoľných sľubov. Aj v tomto týždni sme sa snažili pracovať s vlastnými emóciami, ale i rozumieť správaniu iných osôb, ktoré vstupujú do nášho života. Program bol doplnený o svedectvo jednej mladej ženy, ktorá bola ako dospievajúca osoba sexuálne zneužívaná kňazom. Cez slzy, pri počúvaní jej životného príbehu, za ktorým sa skrývali traumatizujúce zážitky, sme si uvedomovali, aký je ľudský život krehký a zároveň čo môžu spôsobiť neriešené ľudské zranenia, ktoré nevie jedinec spracovať a ovládať. Súčasťou tém bola aj prednáška o závislostiach, do ktorých môže upadnúť ktokoľvek, kto nevie adekvátnym spôsobom spracovať nával emócií. Počas tohto týždňa nás navštívil spisovateľ a básnik Daniel Hevier, ktorý sa chcel podeliť o svoje prežívanie v duchovnej sfére nielen v oblasti písania básni, ale aj rôznych „antistresových“ aktivít, ktoré inšpiratívnym spôsobom obohatili náš program. Taktiež bola pre mňa veľmi obohacujúca prednáška od o. Jána Dolného, benediktína, ktorý sa nám snažil poukázať na správny vzťah medzi modlitbou a oddychom, na ktorý akosi zabúdame alebo ho vedome odmietame ako čosi, čo nepatrí do života kňazov či rehoľníkov. Posledný deň tretieho týždňa nás povzbudil svojou prednáškou o kňazstve v Starom i Novom zákone biblista Blažej Štrba. Aj jeho slová boli inšpiráciou pri uvedomení si toho, čo je podstatou našej služby. Ale nebudem tu všetko rozpisovať, veď načo by ste tu potom prišli, ak by som vám všetko rozpovedal…
Posledný, štvrtý týždeň, sme vstupovali do hlbšej kontemplatívnej modlitby počas duchovných cvičení. Snažili sme sa vnímať v tom, čo prežívame, Pánovu prítomnosť, odovzdávať mu svoj život, pozývať ho aj do našich plánov, ale tak, aby sme uskutočňovali predovšetkým jeho vôľu, a nie napĺňali vlastné túžby. Pre mňa to bol veľmi silný týždeň, v ktorom som mohol opäť vidieť Božiu prítomnosť aj v miestach a situáciách, kde som ho dovtedy nechcel alebo nevedel vidieť.
Chcem sa poďakovať celému tímu Holy-days za ich obetavú službu, ale i všetkým spolubratom – účastníkom za spoločenstvo, ktoré sme vytvárali, za nové skúsenosti, ktoré sme zažili iným spôsobom, za osobné vzájomné zdieľania, ktoré boli pre mňa inšpiratívne. Boli to chvíle radosti a opätovného načerpávania. Niekoľkokrát počas tohto mesiaca k nám zavítal otec biskup Mons. Peter Beňo. Aj jeho prítomnosť bola pre nás povzbudením.
Ak čítaš tieto riadky a pritom si uvedomuješ, že máš niektorý zo symptómov vyhorenia alebo krízy, pozývam ťa na tento kurz, ktorý síce hneď nevyrieši všetky tvoje životné peripetie, ale určite ťa reštartne v duchovnom i osobnom prežívaní. Počas tohto mesiaca môžeš vstúpiť do hlbín svojho srdca, prehodnotiť mnohé svoje postoje i zvyky a nanovo zakúsiť Božiu prítomnosť a lásku.
