Význam šabatu
V knihe Genezis čítame, že Boh na siedmy deň odpočíval. (Gn 2,2) Nie preto, že by bol unavený. Ale preto, aby dal rytmus stvoreniu. Rytmus práce a odpočinku je vpísaný do samotného poriadku sveta. Pre kresťana nie je oddych únikom z povinností. Je aktom dôvery. Keď odpočívam, hovorím Bohu: „Svet nestojí na mojom výkone.“
Šabat nie je pravidlo. Je to dar. Šabat je pripomienka, že človek nie je definovaný výkonom, ale bytosťou. Posvätný čas sa stáva našim útočiskom. Počas šabatu si vyčleňujeme čas na svätyňu, sme odpojení od šialenstva konzumu a úspechu a zasväcujeme celý deň, ako obetu pre uzdravenie všetkých bytostí. Šabat je svätým časom, krásou, kedy zažíname sviece, spievame piesne a rozprávame príbehy. Šabat nás pozýva k uzdraveniu, prijatiu životnej sily a múdrosti. Šabat je spôsobom bytia v čase, kde si pamätáme kto sme, čo vieme a ochutnávame dary ducha a večnosti.
„Šabat je čas oddychu nielen pre nás,
ale aj pre tých, ktorí našu starostlivosť potrebujú.“
Moderný svet nás učí prekračovať limity.
Evanjelium nás učí prijímať ich.
Človek je stvorený, nie Stvoriteľ.
Má hranice.
Keď ich rešpektujeme, neprehrávame.
Uctievame Boha.
Oddych je priznanie, že nie sme spasitelia sveta;
že nie všetko závisí od nás a že Boh koná aj bez našej neustálej aktivity.
Autor Wayne Muller vo svojej knihe Sabbath: Finding Rest, Renewal and Delight in Our Busy Lives pripomína, že šabat je „protiliek proti vyčerpaniu duše“. Hovorí, že ak neodpočívame, začíname robiť rozhodnutia zo strachu, strácať súcit a zabúdať na to, čo je podstatné. Bez svätého času sa naše srdce stáva tvrdým.
Cirkev nás učí žiť v rytme milosti, nie v rytme výkonu, preto máme liturgický rok, sviatky, pôst a slávenie, či rytmus modlitby.
Katolícka tradícia preniesla biblický šabat do nedele – dňa Kristovho zmŕtvychvstania. Nedeľa nie je len voľným dňom.
Je to „malá Veľká noc“ – deň, ktorý pripomína, že život má posledné slovo nad únavou, smrťou a tlakom. Nedeľa je dňoch Pána, dňom radosti a odpočinku, rodiny a skutkov milosrdenstva. Oddych má teda duchovný rozmer. Nie je to len fyzická regenerácia, ale návrat k tomu, kým sme.
